Farba ako materiál sa skladá z pigmentov. Na rozdiel od farbív, ktoré sú rozpustné, pigmenty sú pevné častice, ktoré sú nerozpustné. Na povrchu ich drží spojivo, ako je silikón, akrylát alebo cement.
Ľudia používajú pigmenty už tisíce rokov, prevažne na umelecké a kultúrne účely. Napríklad aj obyvatelia jaskýň v Lascaux neďaleko Montignacu vo Francúzsku maľovali čiernym uhlím.
Minerálne (tiež známe ako anorganické) pigmenty sú, ako naznačuje ich názov, založené na mineráloch, t. j. horninách alebo pôdach. Tieto sa spracúvajú na farebný prášok sušením a mletím. Najznámejšie sú pravdepodobne:
- lapis lazuli modrá
- malachitová zelená
- rumelková červená
- okrová, ktorá môže mať farbu od červenej cez žltú až po hnedú a nachádza sa tam, kde je v pôde relatívne veľké množstvo železa.
Dnes sa pri priemyselnej výrobe farieb väčšinou používajú sysnteticky vyrábané pigmenty. Sú lacné, farebne stálé a odolné voči poveternostným vplyvom.
Minerálne (= anorganické) pigmenty sa získavajú z prírodných pôd a minerálov a spracúvajú sa na prášok sušením a mletím.
Umelo získané anorganické pigmenty, ako sú kovové alebo uhlíkové farby, sa získavajú rôznymi výrobnými procesmi.
Výhodou minerálnych pigmentov je ich vysoká odolnosť voči UV žiareniu a poveternostným vplyvom. Ponúkajú preto vynikajúcu farebnú stabilitu a sú zvyčajne veľmi odolné.
Pretože minerálne pigmenty nemožno brúsiť tak jemne, nedosahujú intenzívne farebné odtiene organických pigmentov, ale to nie je dôležité pre použitie v fasádnych farbách, pretože fasádne farby by mali zlazapadnúť do svojho okolia.
Organické pigmenty umožňujú širšiu paletu farieb s živšími a intenzívnejšími farbami. V porovnaní s minerálnymi pigmentmi sú však menej odolné voči UV žiareniu a poveternostným vplyvom, čo môže spôsobiť rýchle vyblednutie farieb. Sú tiež vhodnejšie na použitie v interiéri.