Z muriva napadnutého vlhkosťou sa odstránia poškodené omietky vrátane biologického napadnutia. Na to existuje prípravok Cemix 2835 FUNGICEM. Následne sa odstránia vrstvy až po nosnú betónovú podlahu. Je však potrebné nájsť príčinu vzlínania vlhkosti, teda zistiť, kadiaľ a ako sa vlhkosť dostáva do muriva. Cieľom je zabrániť ďalšiemu prenikaniu vlhkosti a potom murivo vhodnou metódou sanovať. Súčasťou tohto kroku je sanačný prieskum, ktorý odhalí príčinu, zistí hodnoty vlhkosti a stupňa zasolenia muriva a v podstate navrhne ďalší postup. Sanitačné metódy je možné rozdeliť do dvoch základných skupín. Na jednej strane sú to priame metódy, ktoré zahŕňajú všetky mechanické metódy, chemické metódy, vzduchové metódy atď. Druhú skupinu tvoria nepriame metódy, medzi ktoré patria terénne úpravy, ale aj drenáže a sanačné omietky.
Mechanická metóda, ako napríklad podrezanie, pri ktorej sa do škáry vloží hydroizolácia vo forme pásu (napr. z PVC, PE, asfaltu atď.), je vysoko účinná až na 100 %. Možno ju použiť pri všetkých typoch muriva. Pri starších a historických budovách však hrozí riziko poškodenia, a preto je použitie tejto metódy obmedzené. Najmä pamiatkoví architekti sa k tomuto spôsobu stavajú negatívne. Preto sa v týchto prípadoch uprednostňuje injektáž. Dnes sa napríklad používajú injekčné hmoty krémovej konzistencie a vŕtanie (priemer otvoru je 12 až 16 mm) sa vykonáva horizontálne v rozstupoch max. 12,5 cm. Spoločnosť Cemix však odporúča menšiu vzdialenosť – 10 cm – pre lepšiu účinnosť. Zároveň však platí obmedzenie týkajúce sa maximálnej hrúbky muriva, ktorá je 60 cm pre vykonávanie vrtov iba z jednej strany. Ak je murivo hrubšie, používajú sa vrtáky s väčším priemerom a vŕta sa z oboch strán. Hĺbka vŕtania sa odporúča 2 až 3 cm od vzdialeného okraja. Do pripravených otvorov sa aplikuje krémová injektáž (Cemix 1990 AQUASTOP INJECT), ktorá zaisťuje hydrofóbnosť a vytvára tak bariéru proti ďalšiemu vzlínaniu vlhkosti. Treba poznamenať, že v mieste vŕtania zostane otvor, ktorý je možné napríklad vyplniť polystyrénovou guličkou. Spoločnosť Cemix však odporúča v mieste vŕtania vytvoriť 10 až 12 cm nad aj pod pásom hydroizolačnej stierky, ktorá je sama o sebe hydrofóbna. Hydroizolačná stierka sa preto musí ošetriť špachtľou, ktorú necháme 3 až 5 dní vytvrdnúť a až potom je možné nanášať ďalšiu vrstvu – omietku.
Pri sanácii vlhkej fasády je vo väčšine prípadov potrebné zabezpečiť ochranu soklovej časti muriva, čo sa vykonáva najskôr hydroizolačnou stierkou a následne sanačným náterom Cemix 2740 do tejto hydroizolačnej stierky. Táto stierka by mala byť minimálne 30 cm nad terénom, kvôli odstrekovajúcej vode. Po vytvrdnutí (3–5 dní) nasleduje nanesenie sanačnej omietky, napríklad Cemix 2746 s hrúbkou min. 20 mm. Povrch omietky sa vyhladí plstenou stierkou a nechá sa vytvrdiť. Opäť platí základné pravidlo, podľa ktorého 1 mm omietky vytvrdzuje jeden deň, teda v našom prípade približne 20 dní. Na vytvrdenú omietku môžeme naniesť základný náter Cemix 2612 aby mohol byť realizovaný finálny náter Cemix 2801.
