Potrebujem omietať a je 30 stupňov v tieni...
Prakticky v každom technickom liste omietky sa dá dočítať, že spracovanie daného materiálu môže prebiehať pri teplotách od +5 °C do maximálne +30 °C. Prax však ukazuje, že remeselníci toto pravidlo nie vždy dodržiavajú. Zvyčajne sa to netýka novostavieb, ale pri opravách starších domov alebo stien to nie je až také prekvapujúce.

Z technického hľadiska je pri omietaní fasády alebo múru dôležité, aby nedochádzalo k nerovnomernému a rýchlemu vysychaniu nanesenej vrstvy materiálu. Vplyvom vlhkosti a teplotných rozdielov totiž v omietke dochádza k značnému napätiu, v dôsledku čoho vznikajú trhliny, ktoré za určitých podmienok môžu viesť dokonca k odlúčeniu omietky od podkladu.

Je vlastne logické, že pôsobením slnka sa povrch nanesenej omietky rýchlo ohrieva a v dôsledku toho vysychá, zatiaľ čo vnútro vrstvy omietky je stále vlhké. Všetko to ešte umocňujú ďalšie faktory. Napríklad nerovný alebo zmiešaný podklad pri staršom murive, čo vedie k nerovnomerným hrúbkam vrstiev omietkového súvrstvia.

Veľkú úlohu samozrejme zohráva konkrétny materiál. Existuje značný rozdiel medzi vápennými a cementovými omietkami. Cementové omietky rýchlejšie nadobúdajú pevnosť a sú náchylnejšie na praskanie, zatiaľ čo vápenná omietka (napr. 2709 VÁPENNÁ OMÍTKA) je vo svojej podstate pružnejší a predovšetkým rýchlejšie prepúšťa vlhkosť (je difúzne priepustnejší).

Určitý kompromis ponúkajú vápencementové omietky, ktoré do určitej miery kombinujú vlastnosti ako pevnosť cementu a pružnosť vápna. Je zrejmé, že v súčasnom stavebníctve, kde čas zohráva veľkú úlohu a tlak na rýchlosť je obrovský, sa hľadajú spôsoby, ako túto problematiku vyriešiť.
Jadro a štuk

Jedným z relatívne jednoduchých riešení je zakryť omietnutú vonkajšiu stenu geotextíliou, ktorú budete určitý čas zvlhčovať (zvyčajne 3–5 dní). Tým sa celý proces vysychania spomalí a nedôjde k popraskaniu omietky. Okrem toho zvlhčená geotextília nespôsobuje riziko vyplavenia častíc na povrchu omietky, na rozdiel od situácie, keď sa zvlhčuje priamo omietka. Tento spôsob je možné veľmi často pozorovať pri starších stavbách a rekonštrukciách, napríklad pri starých plotových múroch.

Komplikáciám je možné predísť aj tým, že sa najskôr na murivo nanesie tzv. špric, ktorým sa vyrovná nasiakavosť podkladu a týmto krokom sa zvýši aj následná priľnavosť omietky k podkladu. Následne po technologickej prestávke sa špric navlhčí a nanesie sa základná omietka. Tým sa podarí vytvoriť veľmi bezpečný základ, pričom nebude vadiť, ak základná omietka pri dozrievaní čiastočne popraská. Mimochodom, stále platí, že 1 mm základnej omietky dozrieva jeden deň v závislosti od spojiva.

Akonáhle je základná omietka vyzretá, nasleduje nanesenie finálnej omietky (napríklad aj o dva mesiace v prípade vápenných omietok), ktorá všetky prípadné trhliny zatiahne a prekryje. Vysychanie omietky prebieha rovnomerne, pretože podklad zo základnej omietky rovnomerne odoberá vlhkosť. Ešte výhodnejší postup je, ak sa finálna omietka nanáša v dvoch vrstvách, pričom druhá vrstva sa nanáša bezprostredne po zaschnutí a následne sa vyhladí. Treba ešte pripomenúť, že ak sa omietajú staré tehlové murivá a v exteriéri, špric je vždy potrebný!