Logicky tak mnohí stavebníci stoja pred otázkou, ako k omietaniu pristúpiť.
Zvoliť do celého domu takú omietku, ktorá je vhodná aj do vlhkého prostredia? Vyhnúť sa omietaniu a zvoliť ako podklad pod obklad inú formu vyrovnania povrchu? Alebo je možné naniesť ďalšie vrstvy, ktoré omietku dostatočne uzavrú?
Všetky riešenia sú možné – dôležité je mať pri rozhodovaní čo najviac informácií.
Z hľadiska miestností s trvalo zvýšenou vlhkosťou je ideálnym riešením použitie disperzných zmesí, prípadne klasickej a rokmi overenej vápenocementovej omietky. Tieto omietky môžu byť hydrofobizované (stávajú sa vodoodpudivé), niektoré typy môžu byť dokonca umývateľné. Čoraz častejšie však stavebníci siahajú po sadrových omietkach, ktoré majú niekoľko výhod. Prvou je ich zamatovo hladký povrch, druhou prirodzená regulácia vlhkosti, ktorá zabezpečuje lepšiu vnútornú mikroklímu. Táto posledná vlastnosť však môže byť v kúpeľni na škodu – ak totiž sadrová omietka príliš často nasáva vysokú vzdušnú vlhkosť a nestíha ju „vydýchať“, môže dôjsť k jej degradácii. Napriek tomu sa jej v tejto miestnosti netreba úplne vyhýbať – je len potrebné vhodne ju ošetriť.
Ako finálny náter na sadrovú omietku sa odporúčajú difúzne otvorené farby, ktoré nebránia sadre „dýchať“ a fungovať spôsobom, ktorý je pre ňu prirodzený. V kúpeľni však toto pravidlo neplatí. Tam, kde bude sadrová omietka v kúpeľni slúžiť ako finálna vrstva – napríklad na stenách pri strope alebo na strope samotnom – je vhodné povrch ošetriť disperzným náterom, ktorý zabráni prenikaniu vlhkosti do sadrovej omietky. Všade tam, kde hrozí riziko odstrekujúcej vody, je nevyhnutné použiť hydroizolačnú stierku. Najmä pri sadrových omietkach je však vhodné naniesť hydroizoláciu po celej ploche stien (aj podláh), pretože v dôsledku vysokej vzdušnej vlhkosti a kondenzácie pár by sa plesne a vlhnutie muriva mohli objaviť aj v miestach, kde nedochádza k priamemu kontaktu s vodou. Práve pri sadrových omietkach je dôležité toto pravidlo dodržať, aby hydroizolácia skutočne spoľahlivo uzavrela stenu, ochránila stavebnú konštrukciu pred pôsobením vody a predĺžila jej životnosť. Na zaschnutú hydroizoláciu je potom možné lepiť obklady. Pozor na úpravu povrchu sadrovej omietky – nemal by byť gletovaný, pretože následné vrstvy by na ňom držali zle.
Zostáva otázka, či je v prípade obkladu až po strop vôbec nutné steny omietať. Pravdou je, že aj pri precízne vymurovaných stenách je potrebné povrch pod obklady a hydroizolačné stierky vyrovnať. Samozrejme, je možné to urobiť napríklad pomocou stierky, no ak sa omietajú aj ostatné časti domu naraz – napríklad strojovo – je rýchlejšie a lacnejšie použiť rovnakú omietku všade, bez ohľadu na účel miestnosti. Vo väčších developerských projektoch je takýto prístup bežný štandard. Pri omietaní kúpeľne platia rovnaké pravidlá ako inde – podklad pod omietku musí byť pevný, objemovo stály, zbavený prachu, náterov aj výkvetov a podľa nasiakavosti materiálu a klimatických podmienok ošetrený vhodným penetračným náterom alebo kontaktným mostíkom, ktorý zabezpečí dokonalú priľnavosť k povrchu.