V novostavbách sa dnes vo veľkej miere používajú v interiéri jednovrstvové omietkové systémy – či už sadrové, na vápennej báze, s vápencovým plnivom, alebo vápenocementové zmesi s pieskovým plnivom. Jednovrstvové systémy víťazia pre svoju rýchlosť realizácie a nižšiu cenu (pretože viacvrstvové, tradičné omietky si vyžadujú podstatne vyššiu pracnosť, a ľudská práca je najdrahšia položka). Tieto omietky obsahujú špeciálne aditíva, ktoré zvyšujú ich pružnosť, spomaľujú vysychanie, umožňujú filcovanie povrchu a eliminujú vznik trhlín. To však, samozrejme, neznamená, že trhliny vzniknúť nemôžu. Riziko ich vzniku je však v porovnaní s viacvrstvovými systémami mnohonásobne znížené. Väčšinou ide o vlasové trhlinky, ktorých oprava prebieha lokálne a neznamená nutnosť celoplošného preštukovania povrchu.
Na zhodnotenie stavu vyzretej interiérovej omietky (platí to ako pre jednovrstvové, tak aj viacvrstvové omietkové systémy) je vždy vhodné prizvať osobu, ktorá má s touto problematikou bohaté skúsenosti. Taký odborník dokáže podľa tvaru a umiestnenia trhliny rozpoznať, o aký typ narušenia povrchu ide a ako ho najlepšie opraviť. Charakter trhliny vždy určuje spôsob opravy – či vznikla v dôsledku zmršťovania alebo pnutia v materiáli omietky (v tom prípade postačí trhlinu lokálne opraviť), alebo či je jej príčinou nesprávne spracovanie omietkovej zmesi či zle pripravený podklad. Takéto trhliny by mohli skôr či neskôr prerásť do väčšieho defektu. Najdôležitejšia je kontrola prídržnosti omietky k podkladu – najjednoduchšie poklepaním. Dutý zvuk prezradí, či je omietka odtrhnutá, a ak áno, je potrebné ju lokálne oklepať a naniesť znova a kvalitnejšie. Osobitnou kapitolou sú trhliny, ktoré môžu byť prvým varovným signálom problémov so statikou budovy. Omnoho častejšie však býva príčinou trhlín nesprávne prevedenie omietky.
Vlasové výsušné trhliny do veľkosti 0,5 mm môže zakryť vhodne zvolená interiérová farba, najčastejšie disperzná akrylátová. Väčšie trhliny je možné vyplniť vhodným materiálom. V minulosti sa univerzálne používala sadra, no práca s ňou si vyžaduje pomerne veľkú zručnosť, aby bol výsledok ideálny. Najlepšie je preto zvoliť špeciálnu stavebnú chémiu – predovšetkým rôzne typy tmelov a stierkových hmôt, s ktorými sa pracuje jednoduchšie a majú vhodnejšie vlastnosti než sadra. Napríklad sa dajú ľahšie brúsiť, aj po vyzretí zostávajú do určitej miery pružné a flexibilné a vďaka svojmu zloženiu je možné vybrať taký typ, ktorý najlepšie splynie s omietkou. (Napríklad akrylátový štukový tmel na vyplnenie trhlín v ploche omietky, ktorý obsahuje biely kremičitý piesok a nie je úplne hladký.) Na vyplnenie škár medzi rámami okien (dverí) a murivom, prípadne pri rohových spojoch sadrokartónových konštrukcií, sa odporúča použiť akrylátový tmel. Na vyplnenie obzvlášť hlbokých trhlín možno použiť šľahaný výplňový tmel.
Tmely tohto typu sa najčastejšie predávajú v kartušiach do výtlačnej pištole, ktorá uľahčuje ich nanášanie. Na menšie opravy však existujú aj menšie balenia v tubách, naopak pre väčšie opravy je možné zakúpiť hotovú zmes vo vedre. Niektoré produkty sú dostupné aj vo forme suchej zmesi, ktorú je potrebné zmiešať v príslušnom pomere s vodou. Trhlinu je ideálne pred opravou vyfúkať stlačeným vzduchom alebo aspoň dôkladne povymetať, aby sa odstránil prach. Po nanesení tmelu do škáry stačí povrch zahladiť špachtľou alebo plastovou stierkou a nechať vyzrieť. Treba vždy počítať s tým, že sa tmel vo škáre mierne prepadne. Takto opravené trhliny potom stačí prekryť interiérovou farbou, ktorá zabezpečí ich dokonalé splynutie so zvyškom povrchu steny.