Zvyčajne sa zatepľovalo polystyrénom s hrúbkou 5 až maximálne 7 cm. Vzhľadom na to, že životnosť zatepľovacieho systému sa odhaduje na 25 rokov, nehovoriac o tom, že doba pokročila tak v technológiách, ako aj v požiadavkách na tepelnoizolačné vlastnosti budov, mnohým majiteľom domov sa vynorila otázka, čo ďalej. Teda v tom zmysle, či zlepšiť tepelno-technický výkon, čo nie je úplne jednoduché vzhľadom na skutočnosť, že normy sa neustále sprísňujú, alebo ísť cestou obnovy, údržby alebo vylepšenia existujúceho zatepľovacieho systému. Stojí za to pripomenúť aj skutočnosť, že od roku 2030 by sa z hľadiska energetickej náročnosti mali stavať už len takzvané bezemisné budovy. V prípade bytových domov do problematiky zasahuje aj požiarne hľadisko, ktorého hranice sú tiež iné ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi.
Než sa dostaneme k nejakému zmysluplnému rozhodnutiu, je potrebné vykonať podrobnú prehliadku fasády a zhodnotiť, či vykazuje nejaké viditeľné vady. Ide o trhliny, zle prilepenú izoláciu, biotické napadnutie, zlé ukotvenie izolačného systému atď. Máme dve možnosti. Prvou je odstrániť celý izolačný systém vrátane fasádnej omietky a izolácie a nahradiť ho novým moderným. Ide však o pomerne veľkú investíciu, ku ktorej sa málokto odhodlá. K nákladom je totiž potrebné pripočítať aj likvidáciu izolácie, ktorá stojí nemalé peniaze. Podotýkame, že v dnešnej dobe je možné izolácie recyklovať, ale to neplatí pre materiály staré 20–30 rokov.
Ak sa rozhodlo, že stará fasáda sa nebude odstraňovať, je potrebné vykonať ďalší stavebno-technický prieskum, ktorý by mal ukázať, či celá konštrukcia dobre drží na pôvodnom murive, alebo nie. Lepenie izolačného materiálu sa totiž často vykonávalo nesprávnou technológiou. Pri väčších stavbách bude mať určite hlavné slovo projektant, ktorý celú situáciu odborným spôsobom preskúma a navrhne najlepšie riešenie. Zvyčajne sa vykonáva sondáž, čo znamená, že sa na fasáde vyreže vzorka (doska) s rozmermi minimálne 100 x 100 cm a preskúma sa, v akom stave sú jednotlivé vrstvy, ako kvalitne sú prilepené alebo ako sú ukotvené. Pri tom tiež vyhodnotí bilanciu vodnej pary a zvolí také riešenie, aby neskôr nedošlo k miestnej kondenzácii, ktorá by mala za následok sekundárne poškodenie fasádneho systému. Aj keby povrch fasády nebol napadnutý plesňami, je v každom prípade potrebné fasádu umyť nízkotlakovou vodou, aby sa aspoň odstránil prach. Takto ošetrenú fasádu následne necháme dva dni vyschnúť. Ak sú na povrchu fasády viditeľné riasy, pleseň alebo iné biotické napadnutie, na ošetrenie takéhoto povrchu stačí prípravok Cemix 2835, ktorý sa nechá pôsobiť na fasáde 1 až 2 dni, čím spoľahlivo odstráni tieto vady. Nasleduje umytie povrchu fasády a rozhodnutie, čo ďalej.
Ak boli vykonané všetky uvedené kroky a sme v situácii, keď je možné pristúpiť k dodatočnému zatepleniu existujúcej fasády, na upevnenie novej izolácie použijeme injektované kotvy, ktoré majú tú vlastnosť, že udržia novú aj existujúcu konštrukciu. Sú teda maximálne funkčné a bezpečné. Za zmienku určite stojí, že tieto injektované kotvy nevytvárajú tepelný most, čo je ďalšia výhoda navyše.
Či už ide o upevnenie novej izolácie v podobe polystyrénu alebo minerálnej vlny, ďalší postup bude rovnaký, ako keby sa jednalo o realizáciu úplne novej fasády. Ale pozor! Je potrebné dodržiavať jednu zásadu. Ak bola pôvodná izolácia z polystyrénu, musíme na dodatočnú izoláciu opäť použiť polystyrén alebo minerálnu vlnu. V prípade, ak pôvodným izolačným materiálom bola minerálna vata, je nutné použiť opäť len minerálnu vatu a nie polystyrén. Dôvod spočíva v tom, aby bol vždy dodržaný difúzny spád oboch izolačných materiálov. To znamená, že smerom von musí byť konštrukcia z hľadiska difúzneho spádu otvorenejšia. Je ešte dobré pripomenúť (netýka sa rodinných domov), že pri bytových domoch a starších panelákoch zohráva úlohu protipožiarny aspekt, pretože je nutné dodržiavať nové zásady. To však vždy závisí od odborného posúdenia objektu, počtu poschodí, typu izolačného materiálu atď.
Keď máme nalepenú a ukotvenú novú izolačnú vrstvu, ktorá bude na rozdiel od starej určite hrubšia (zvyčajne sa používa vrstva s hrúbkou 20 cm), je možné pristúpiť k realizácii výstužnej vrstvy. To znamená naniesť stierku (napríklad Cemix 2270 alebo 2231) s výstužnou tkaninou Cemix 2412 a doplnkami, ako sú rohy atď. Po zaschnutí naniesť penetračný náter Cemix 2610 a na vrch naniesť pastovú omietku, ktorá je už sfarbená. V tomto prípade záleží na prioritách a požiadavkách investora, ako aj na danej lokalite, pretože napríklad v horskom prostredí alebo v blízkosti vodného toku budú na omietku kladené iné nároky. Z hľadiska úžitkových vlastností je zaujímavá a odolná omietka TERACEM 2729. Konkrétne ide o omietku so samočistiacim efektom na minerálnej báze, ktorá je vynikajúco odolná voči riasam a plesniam. Za zmienku stojí aj omietka ACTIVCEM 2727, ktorá je okrem odolnosti voči plesniam aj pružná a vďaka výstužným vláknam je odolná voči mechanickému poškodeniu.