Rôzne farebné odtiene na omietnutých fasádach je dnes možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvým z nich sú farebné nátery (najčastejšie silikónové alebo silikátové), ktoré tvoria finálnu vrstvu klasického minerálneho systému, pozostávajúceho z podkladovej omietky a jemnejšej omietky, pomocou ktorej je možné vytvárať aj plastické povrchy s rôznymi drážkovaniami. Druhou možnosťou je použitie tenkovrstvových omietok, zafarbených v celej hrúbke zrna. Kým pri silikónových a silikátových fasádnych farbách sa na tónovanie, teda vytvorenie požadovaného odtieňa, najčastejšie používajú anorganické pigmenty, pri zafarbených silikónových omietkach sa pridávajú aj organické pigmenty, ktoré dosahujú ostrejšie odtiene. Na rekonštrukcie historických budov sa zase zvyčajne používa vápenný program, zakončený vápennou farbou v pastelových odtieňoch. Ten sa však vzhľadom na nižšiu odolnosť a horšiu spracovateľnosť používa najmä pri pamiatkovo chránených budovách.
Zmeny v farebnosti fasád nastali pri všetkých typoch realizácií. Pri rekonštrukciách starších budov sa okolo prelomu tisícročia často používali veľmi výrazné odtiene, ktoré však so sebou niesli riziko vyblednutia (mali horšiu odolnosť voči UV žiareniu) a na vytvorenie skutočne jednotného povrchu bolo nevyhnutné dodržiavať správny technologický postup a nanášať farbu aj vo viacerých vrstvách. Odklon od tohto trendu spôsobil vývoj v architektonickom uvažovaní, ale často aj práve tieto komplikácie spojené s aplikáciou omietkových vrstiev. Svetlé pastelové odtiene majú vo všeobecnosti veľmi dobrú UV stabilitu a navyše opticky pomáhajú stavbu odľahčiť. V moderných novostavbách sa rýchlo presadil nový trend, a to kombinovať paletu svetlejších odtieňov s kontrastnou tmavou farbou, ktorá podporí zámerné zdôraznenie akcentov. Môžu to byť odtiene tmavšej modrej, hnedej alebo tehlovej, na špici sa však už dlhší čas drží sivá a antracitová farba.
Pri tmavých odtieňoch je potrebné venovať pozornosť hodnote TSR (Total Solar Reflectance), ktorá udáva celkovú odrazivosť slnečného žiarenia. Čím je táto hodnota vyššia, tým viac slnečného žiarenia povrch odráža a fasáda tak zostáva chladnejšia. Ak je hodnota TSR nižšia ako 25, môže najmä v lete dôjsť k nežiaducemu prehriatiu povrchu a poškodeniu fasády (trhliny, deformácie). Pri týchto odtieňoch výrobcovia zvyčajne odporúčajú špeciálnu skladbu omietkovej vrstvy, ktorá dokáže zniesť extrémnu teplotnú rozťažnosť. Táto problematika je dôležitá predovšetkým pri zatepľovacích systémoch, kde existuje aj odporúčané obmedzenie farebnosti, ktoré by mal mať každý zodpovedný výrobca omietok a fasádnych farieb uvedené vo farebnej vzorkovníku. V extrémnom prípade môže dôjsť aj k odporúčaniu týkajúceho sa výberu izolačného materiálu, pretože napríklad polystyrén zvládne teplotu okolo 70 °C, tmavé antracitové fasády sa však môžu zahrievať až na 80 °C a v takom prípade je vhodné použiť v zložení minerálnu vatu.
