Zámok s hospodárskym dvorom a parkom je od roku 1958 zapísaný ako kultúrna pamiatka. Prvá písomná zmienka o nemeckom panstve pochádza z roku 1629. Zámok patril významným šľachtickým rodom, ale ani on sa nevyhol úpadku spôsobenému minulým režimom. Dnes je celý majetok v rukách najmladšieho šľachtického potomka Lukáša Dlauhoweského. V súčasnosti prebiehajú postupné rekonštrukcie budov zámockého areálu. Medzi ne patrí aj baroková glorieta.
Cieľom rekonštrukcie bolo staticky zabezpečiť obvodové murivo a klenbu. Následne obnoviť strechu, výplne otvorov, opraviť schodisko a samozrejme aj fasádu. Hoci nejde o veľkú stavbu, jej prínos je v kontexte areálu veľký. Na obnove altánku majú významný podiel materiály značky Cemix, ktoré sú odporúčané najmä na rekonštrukcie historických pamiatok.
Altánok je zasadený do svahovitého terénu a najprv bolo potrebné vyriešiť problém s vlhkosťou, ktorá objekt trápila. Na tento účel sa najlepšie hodil systém 1901 AQUASTOP, čo je minerálna hydroizolácia odolná voči síranom. Na opravu sokla bola zvolená 2030 SOKLOVÁ OMIETKA RUČNÁ, ktorá v nadväznosti na hydroizolačné úpravy povrchov vykazuje vysokú odolnosť voči vode. Všetky nedostatky chátrajúcej stavby boli opravené pomocou tohto materiálu 2158 VÁPENNÁ MALTA určený na renováciu historických objektov. Nasledovala aplikácia 2150 VÁPENNÉHO PREDNÁSTREKU, ktorého úlohou je zabezpečiť priľnavosť ďalšej vrstvy. V ďalšom technologickom kroku bola nanesená 2109 VÁPENNÁ OMIETKA, ktorú je možné použiť tak v exteriéri, ako aj v interiéri. Po vytvrdnutí nasledovala realizácia finálnej povrchovej úpravy 2153 VÁPENNÝM ŠTUKOM. Na farebné ošetrenie fasády bol vybraný 4811 VÁPENNÝ NÁTER v príslušných farebných odtieňoch. V okolí altánku sa ešte vykonali úpravy s pomocou 9320 DRENÁŽNEHO BETÓNU, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu objektu vlhkosťou. Zároveň drenážny betón stabilizoval podložie v okolí altánku.
Obnova altánku v zámockom parku v Němčiciach prebiehala ako klasická pamiatková rekonštrukcia s dôrazom na tradičné materiály, paropriepustnosť konštrukcií a dlhodobú odolnosť voči vlhkosti. Zvolený materiálový koncept rešpektoval historický charakter stavby a zároveň riešil jej dlhodobé poškodenia – najmä degradáciu muriva, vlhkostné zaťaženie a rozpad povrchových vrstiev.